Nastal čas pre rodinu

Minulý týždeň sme sa dozvedeli, že Matej Beňuš a bratranci Škantárovci budú mať nového trénera Pavla Ostrovského. K výmene dôjsť muselo – na žiadosť Juraja Minčíka. A hoci na tlačovej konferencii k tejto novinke všetko prebiehalo s úsmevom, Juraj Minčík priznal, že týždne rozhodovania o jeho ďalšej kariére až také úsmevné neboli. Pochopiteľne. ,,Keď sme o zmene informovali verejnosť, už to pre mňa osobne dávno nebola nová vec. Tie ťažšie chvíľky som si prežil, teraz som už s tým zmierený, ale priznávam, že kým som sa rozhodol, trošku som so sebou vnútorne bojoval, lebo toto bolo životný krok a nebol ľahký. Hlavne preto, že sa nám tak ku koncu sezóny na olympiáde s chlapcami darilo,“ objasnil Minčík svoje pocity. ,,Ja som však tento krok nosil v hlave už dlhšie obdobie, viem, že nastal môj čas pre rodinu, chcem byť viacej doma, môj syn Ninko začal chodiť do prvej triedy a ja toto všetko nechcem zmeškať.“

Ako dodal, šestnásť rokov v reprezentácii žil svoj egoistický život športovca, kedy sa všetko točilo okolo neho. ,,No a ďalších osem rokov som ďaleko viac času strávil so Škantíkmi a s Maťom ako s vlastnou rodinou,“ pousmial sa. ,,Keby život trval 200 rokov, tak ešte stovku dám ako trénera, ale teraz je správny čas na zmenu.“ Na zmenu v podobe ,,normálneho“ života. ,,Ja sa  teším na takýto normálny život, že budem mať normálnu sobotu a nedeľu, aj nedávno sme víkend strávili v Rajeckých Tepliciach, skrátka sme sa rozhodli, že ideme a išli sme. Po tom, čo som mával dopredu presne nastavený kalendár to bolo priam neuveriteľné.“

Takýto druh istej slobody si určite Juraj Minčík vychutná, avšak, čaká ho zároveň nová pracovná výzva. Po Mariánovi Kukumbergovi prebral post riaditeľa Športového centra polície. ,,Mojou prioritou budú športovci, tréneri a ich realizačné tímy, aby sme im dokázali zabezpečiť optimálne podmienky na prípravu, aby mohli dosahovať čo najlepšie výkony,“ plánuje. ,,Keď mi budú chýbať preteky, tak vždy si nájdem čas a pôjdem sa na ne pozrieť, pôjdem povzbudiť chalanov z tribúny, to som ešte nezažil. A nikdy nehovor nikdy, možno po pár rokoch zistím, že ten môj život a moje srdce patrí k trénovaniu a že sa k slalomu vrátim,“ uzavrel Juraj Minčík.