Rodinný slalom

Vodu má Matej Beňuš svojím spôsobom ,,v krvi“. Mama bola vodná slalomárka, neskôr trénerka, takže v lodenici sa motal už ako celkom maličký. ,,Bol som však dosť ustráchané dieťa, až v puberte sa to u mňa prelomilo a stal sa zo mňa väčší dobrodruh,“ vracia sa do minulosti. „Prvé preteky som mal asi v jedenástich rokoch, najskôr som jazdil kajak aj kanoe.“

To, že sa z neho stane vodný slalomár ale vôbec nebolo jasné. „Na základnej škole som chodil na hádzanú, aj na futbal. Na vodu sa mi príliš nechcelo, rodičia ma museli nútiť. Teraz som im za to vďačný.“

Hoci ho rodina chodí podporovať na preteky, domov si ,,prácu“ nenosí. ,,Pokiaľ súťažím v okolitých štátoch ako je Česko, Poľsko, Slovinsko, či Nemecko, prídu sa na mňa pozrieť. Ale už roky sa o vode nerozprávame,“ prekvapuje otec dvaapolročného Simona a takmer päťmesačného Tobiáša.

Už nejaký čas „pádluje“ medzi tréningovými a domácimi povinnosťami. Manželka Ivana sa naozaj často musí zaobísť bez jeho podpory. „Manželka je hrdinka, čo všetko stíha s dvomi deťmi, ale musím pochváliť aj starých rodičov, veľmi nám pomáhajú.“

Práve preto, aby rodine až toľko nechýbal, sa do Austrálie na tréningy a preteky vybrali začiatkom roka všetci. „Simonka som vozieval po tréningoch na jazere,“ spomína. O tom, či vychováva budúceho slalomára neuvažuje. „Chceme ho viesť všestranne, bol by som rád, keby hral aj na nejaký hudobný nástroj, nech si sám vyberie, čo ho bude baviť.“